Šťuka

Latinský názov: Esox lucius
Lovná miera (cm): 60
Doba hájenia: 1.1 - 31.5

Šťuka severná žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Nájdeme ju v celej Európe okrem Pyrenejského polostrova, južnej časti Talianska a časti Balkánskeho polostrova. Šťuka obýva aj vody v Ázii a v severnej Amerike. U nás je vo väčšine vôd. Dorastá až do vyše 1 metra, výnimočné sa chytajú šťuky až do 130, 140 cm s váhou okolo 30 kg. Šťuka severná rastie veľmi rýchlo, po vyliahnutí sa len krátky čas živí planktónom a už od veľkosti 15 mm je schopná loviť larvy vodného hmyzu. Keď dosiahne dĺžku zhruba 50 mm, začína sa živiť takmer výlučne rybami. Šťuka severná sa bežne označuje za kanibala. Môže byť kanibalom už od 21 mm; častejšie však až od 100 mm. Šťuka severná sa dožíva maximálne okolo 25 rokov.

Šťuka je značne teritoriálna ryba, vo svojom životnom prostredí si potrpí na prítomnosť vhodného úkrytu, odtiaľto útočí bleskurýchle na svoju korisť. Po útoku sa do úkrytu stále vracia. Svoju stratégiu lovu mení len za výnimočných okolností, keď je nútená opúšťať úkryt kvôli nedostatku potravy. Zvyčajne vravíme o presune šťuky z plytkých vôd do vôd hlbších. Jej teritoriálny spôsob života teda determinuje jej lov, šťuka severná loví iba v pomerne malom okruhu od svojho úkrytu, potravu prijíma pravidelne. Medzi týmito cyklami je lenivá, až apatická pretože má pomalé trávenie. Cez letné mesiace loví len raz za pár dní. Jej úkryty sú často v plytkých vodách, blízko pri brehu a ak vodná plocha obsahuje rastlinstvo, typicky pálky, budeme ju hľadať práve pri nich.

Šťuka severná a jej potrava: hlavne rybky, ale aj žaby, hlodavce, či malé vodné vtáky. Je regulátorom plevelných rýb, loví predovšetkým slabé a choré rybky. Nie je to mrchožrút. Loviť ju je možné celoročne, s menším, či väčším úspechom, samozrejme okrem doby hájenia. Svoju korisť uchopí stále zozadu od chvostu, v papuli ju pretočí a zhltne smerom od hlavy.

Pár tipov a trikov ako uloviť šťuku:

- ak šťuku lovíme v lete, najväčší úspech máme ráno za svitania alebo v poobedňajších hodinách, v chladnejších mesiacoch na jeseň sa zábery dajú predpokladať okolo poludnia, nie je to však pravidlo

- pre väčšinu rybárov sa "šťuková sezóna" začína v septembri keď si šťuka severná začína robiť zásoby na zimu a berie najlepšie

- šťuka je plachá a opatrná ryba, je na mieste ak sa na brehu správame disciplinovane, niekedy je účinné sa doslova dobre ukryť

- keďže je šťuka severná teritoriálna ryba dajú sa predpokladať opakované zábery na rovnakom mieste, neraz odkvačená ryba zaberie opäť o pár minút na rovnakom mieste

- zdolať šťuku je riadne umenie, treba sa držať prioritne dvoch pravidiel- nenechať ju plávať k prekážkam, vtedy rybu často stratíme a nenechať ju skákať nad hladinu a mať pritom napnutý vlasec

- obrovské percento rýb sa odkvačí tesne pri brehu, preto treba s podberákom manipulovať opatrne a neunáhliť sa pri podberaní

Šťuka severná pohlavne dospieva už medzi 1-3 rokom. Neresí sa pri vodnom rastlinstve v plytkých vodách. Samica vypúšťa zhruba 15000- 20000 ikier na kilogram svojej hmotnosti. Vypúšťa ich na veľkú plochu kde sú oplodňované rôznymi samcami. Na záver prikladáme niekoľko zaujímavostí:

- šťuka severná má takú silnú žalúdočnú tekutinu, že dokáže rozložiť aj zhltnutý háčik

- je síce kanibalom, no len vo výnimočných prípadoch, pri malom množstve potravy a pri premnožení vlastného druhu

- je najdokonalejší sladkovodný dravec- je považovaná za "žijúcu fosíliu" pretože jej prvok Esox lepidus žijúci zhruba pred 20 mil. rokov bol šťuke po všetkých stránkach okrem veľkosti podobný, dosahoval dĺžku okolo 5 metrov

- čeľuste šťuky obsahujú až 700 dovnútra naklonených zubov, takto ľahšie uchopí a najmä udrží svoju korisť, opotrebované zuby sa postupne vymieňajú

- jej stavba tela je prispôsobená rýchlym útokom, nie je stavaná na prekonávanie väčších vzdialeností

- ročný príjem potravy primernej šťuky severnej predstavuje zhruba 4 až 8 násobok jej vlastnej hmotnosti